Písané 5.11.2017
Veľmi sa mi hodí pre dnešný deň slovo farba . Nemám nejaké logické prepojenie medzi týmto slovom a dneškom . Skôr išlo len o pocit ako vo farebnej rozprávke .
Farbami si najviac asociujem ľudí ktorých som dnes stretla . S ktorými som dnes bola .
Ráno som išla o 5:00 do roboty . Brigádujem momentálne ako raňajkový čašník v Holiday Inn .
Rôzne pocity prechádzajú mnou počas tejto cesty . Je to skôr taká výplň času , ktorá mi prioritne prináša zabudnutie na minulosť , naučenie sa systému (preto sa snažím robiť cez leto čo najintenzívnejšie , aby mi system ostal prirodzený) , spoznanie nového sveta .
Často som tam mávala dni, ktoré mi nič nehovorili , ocitla som sa vo svete kde neboli rozprávkové postavičky , kde nebolo cítenie pre farbu , kvet , moment . Kde sa veľmi veľa točí najma za účelom peňazí , naučeného správania a denno-denného stereotypu .
Rozmýšlala som, že odídem . Neodídem . Rozhodla som sa, že si svoj svet tam prenesiem . Začala som sa hrať s ľuďmi a vytvorila som si z nich jedinečných a svojských ľudí , ktorí sú tak strašne obalené do profesionality , že zabúdajú na prirodzenosť , no majú ju a ja som mala chuť ju začať hľadať . Objavujem denne veci , ktoré sú hodné úsmevu .
No spať k dnešku . Dnes večer tam je svadba . Ženích je z Dánska , takže ráno na raňajkách bolo plno dánčiny a hatlavej angličtiny .
Prvá pani ktorá vyfarbuje môj deň , bola dôchodkyňa , pravdepodobne mama ženícha . Krásna , zachovaná žena , ktorá na svoj vek a boľavé kĺby , rozdávala energiu po celej miestnosti . Zrenička mala veľké , už keď mi vravela číslo svojej izby . V podstate sme spolu nič nezačili a zároveň , keď odchádzala podala mi ruku a vraví : si veľmi milé a pekné dievča . Páčiš sa mi a miesto ktoré máš na starosti ťa neunavuje , to je super . Popriali sme si pekný deň , a pomaly odkrývala na recepciu . Nerozumela som . Bolo to veľmi príjemné . Bola veľká chodiaca energia , ktorej síce už telo nedovolilo skákať od radosti zo svadby , no isto ako krivkala k recepcii mala pocit že si poskakuje .
Ďalším človekom ktorý vzal štetec temperu a farbil mi po papieri , bola pani kuchárka . Tetula keď som nastúpila si veľmi ťažko zvykala na nových ľudí v tíme . Nakladala mi za každú hlúposť . Úsmev alebo dobré ráno alebo odpoveď na otázku , to som mohla rovno zabudnúť . No určila som si sama hranice , čo si nechám a kedy je to za hranicu . Pomaly sme si zvykali na seba . Išla som na to cestou každo-denného úsmevu , pozdravu typu “Dobré ránko“ “Dovidenia,majte pekný deň“ , čím som sa nesnažila do nej rýpať , len jej ukázať že šak pohoda , mne ide o to isté o čo vám . Dnes po dlhšej dobe , ma pozdravila Dobré ráno Tánička . Pri každej mojej zakričanej vete čo treba do baru doplniť sa usmiala a povedala jasné , cítila som nával pravdepodobne žltej veľmi veselej farby , ktorá ma zaliala pocitom – trpezlivosť ruže prináša . Dávali sme si očami znati , že je to fajn . Sme na jednej lodi a kopeme momentálne za jeden tím .
Neviem či ste čítali článok balet v živote , no presne o tom je moja brigáda , nevnímam ju ako druhoradú , cítim sa dôležito pri tom čo robím . Robím to naplno a hľadám ako by to mohlo byť lepšie , a pri tom je to len čašníctvo . No je to miesto kde trávim každé ráno 6 hodín a šesť hodín tohto rozmýšľania ma veľmi posúva .
Novou farbou , ktoré moje strany za dnešný deň dostali bola farba hrejivo studená , s pocitom údivu , lásky , obdivu a následnej viery . Neviem možno farba zapadajúceho slnka s bielymi až čisto jasnými studenými čmuhami .
Túto farbu mi dal môj tatino .
Tri dni dozadu sme kupovali látku , chcela by som novú sukňu . Sukňu z látky mnou vybranou . Kúpili sme peknú . Prišla som domov , celá obývacia miestnosť bola zmenená na krajčírsku dielňu.Na zemi boli látky , na stoloch stuhy . Tatik len stál a hľadel na to .
Ja som si sadla a hľadela na priebeh šitia . Jeho prsty, ktroré dlhé roky robili za pásom držali v ruke ihlu a niť a úžasne jemne a plynulo zašívali , spájali kusy látky , a postupne vytvárali tvar sukne . Pýtam sa podľa čoho na to ideš . Vraví podľa predstavy . Chytí látku rukou , najkôr ju spozná , podľa toho vie čo si k nej môže dovoliť . Potom si okom predstaví mňa v nej a rozmýšla ako správne zahnuť či ohnuť aby bola aj pekná aj praktická .
Ono pre niekoho to možno je malina spraviť niečo také .Mňa baví na tom najma to, že ide o človeka z automobilového priemyslu , chlapca ktorý študoval veterinu zo skromných pomerov. Presne tieto životné okolnosti z neho spravili tym kým je . Je vnímavý . V podstate sa doma nenašla vec ktorá by bola u nás inak zhotovená ako jeho rukami . Netreba návod , stačí logické a často to nekomplikované sedlácke zmýšlanie , v dobrom slova zmysle .
Tak tieto farbičky zabrali najvačšiu plochu môjho dňa . Okrem nich je na papieri množstvo iných farieb ktoré ma bavili , rozosmievali , hnevali , alebo len tak sa tam objavili . Je veľmi farebný .
Želám vám všetkým aj sebe aby každý deň bol taký farebný .